Podľa toho, na čo. Na vypýtanie kávy v reštaurácii asi áno. Na štúdium nie. Na pár letov lietadlom asi áno. Na prácu asi nie. Na pár nákupov asi áno. Na postup v práci asi nie.
V realite
Keď si predstavíte akéhokoľvek cudzinca, ako sa vám lámanou a veľmi okresanou slovenčinou snaží povedať, čo potrebuje – aký dojem to vo vás vyvoláva? Ak je to kamarát, tak vám to, samozrejme, až tak neprekáža a dohovoríte sa rukami – nohami. To však asi nie je tá najvhodnejšia forma komunikácie pre všetky príležitosti.
Čo sa šíri internetom
Napriek tomu, že v poslednej dobe som videla propagovaný názor, že 1 000 slov je absolútne postačujúca slovná zásoba, treba si uvedomiť, že vždy ide o okolnosti. Postačí vám to na bežné predstavenie sa a pár základných fráz.
Väčšinou mi študenti v tejto fáze hovoria, že vždy, keď sa im prihovorí nejaký Angličan/Američan, tak sa len modlia, aby nehovoril rýchlo a nechcel niečo iné ako zvyčajne. Určite ste už zažili ten hlúpy pocit, keď stále niekomu hovoríte dookola: „Ešte raz, prosím.“ Následne tie znechutené pohľady z opačnej strany. Niektorí po čase aj rezignujú a na všetko odpovedajú „áno“. To je tá dobrodružnejšia fáza. Nikdy neviete, kde skončíte.
Slová tvoria komunikáciu
Keď som začala učiť jedného môjho veľmi dobrého študenta, nikdy pred tým sa neučil anglicky. Počúval len CD v aute na ceste do práce. Z nich si zapamätal veľmi veľa slov a keď sme mali prvú hodinu, nevedel síce vôbec žiadnu gramatiku, ale s tou veľkou slovnou zásobou sa nemal problém vynájsť a vykomunikovať všetko, čo potreboval po anglicky. Ak by vedel len úplný základ, bolo by to viac trápenie, a to nielen pre neho, ale aj pre mňa. Ľudia na ulici tiež nie sú povinní mať strpenie.
Čím menej slov viete, tým viac sa hanbíte hovoriť a tým menej si tie slová pamätáte, pretože ich nemáte ako precvičiť. Čím viac slov viete, tým viac komunikujete, ľahšie sa učíte nové slová a menej sa bojíte.
Ako ďalej a čo s tým?
Nebojte sa komunikovať. To, že vám to stále opakujeme tu alebo na hodinách alebo v podstate stále 🙂 nie je náhoda. Najdôležitejšie je zahryznúť sa do toho a hovoriť, hovoriť, hovoriť. Najlepšou možnosťou je využívať plný potenciál našich konverzačných kurzov, prísť si k nám sadnúť na kávu a pokecať. Lebo veď čo môže byť lepšie ako oddýchnuť si a pritom sa ešte niečo naučiť? 🙂
